O čom Bročka nehovorí a občania by mali vedieť

Pred štyrmi rokmi sľuboval kandidát na primátora Peter Bročka lepšiu Trnavu. Ním predostreté plány na budovanie občianskej spoločnosti, otvoreného a transparentného mestského úradu či zabráneniu plytvania peňazí určite oslovilo mnoho obyvateľov mesta.

pošli na vybrali.sme.sk
 

O čom Bročka nehovorí a občania by mali vedieť

Bročka očami trnavských školákov. Už v roku 2015 bol akýmsi predpísaným idolom, ktorého mali velebiť ako pionieri komunistických pohlavárov.

 

Už zo začiatku roka 2015 sa však začali diať veci, ktoré ma vyprovokovali k vytvoreniu týchto novín. A to aj na základe toho, že iné médiá sa začali k Petrovi Bročkovi správať ako k modle a prehliadali skutočnosti, ktoré by za iných okolností minimálne okomentovali. A tak v marci 2015 vyšlo prvé vydanie Bez rešpektu, aby monitorovalo udalosti v meste i v jeho samospráve a prinášali obyvateľom podrobnejšie informácie.

Priznám sa, noviny narobili rozruch a hneď sa našlo množstvo sympatizantov i neprajníkov, ktorí sa ma snažili znemožňovať na stránke Odkaz pre starostu či v komentároch portálu trnava-live. S čistým svedomím môžem povedať, že do diskusií tam či na sociálnej sieti som sa nikdy nezapájal. Nepotreboval som to a ani nepotrebujem. Taktiež môžem s čistým svedomím povedať, že moje autorské články sa minimálne z 90 percent zakladajú na pravde. Tých zvyšných 10 percent sú omyly, ktoré pri takom kvante určite nastali.

Prečo to môžem s takou istotou tvrdiť? Počas vydávania novín na mňa ako vydavateľa Peter Bročka a jeho spolustraníci podali dve žaloby, tú druhú opakovane prostredníctvom dovolania okresného prokurátora. V tej prvej sa im nepáčili noviny ako celok, namietali karikatúry na titulnej stránke či niektoré moje tvrdenia. Nepreukázali, že by sa nezakladali na pravde, a tak vyšetrovateľ ich podanie zamietol.

V tej druhej sa snažili dopátrať, kto sa pod autorstvom komentárov podpísaných Kandidát skrýva. Nepochodili tiež, pretože v zmysle tlačového zákona to nie som povinný zverejniť. Keďže noviny Bez rešpektu sú registrovaným periodikom, pre dokázanie údajnej nepravdivosti obsahu článkov ani raz nevyužili zákonné prostriedky ponúkané ustanoveniami tlačového zákona či sťažnosťou na Tlačovú radu SR.

Keďže je opäť pred voľbami, nastal čas urobiť primátorovaniu Petra Bročku odpočet. On si už svoj spravil pod názvom „Trnava je už štyri roky lepším mestom“ a nechal ho distribuovať do schránok. Nájdete v ňom naozaj veci, ktoré sa za posledné roky zrealizovali, žiaľ, len tie pekné a ktoré spadajú pod zákonné povinnosti samosprávy – starostlivosť o majetok mesta, školstvo, odpadové hospodárstvo...

Tieto veci sa diali aj predtým, no klobúk dolu pred Petrom Bročkom, pridal k tomu aj novinky, ktoré naozaj dostávali mesto do popredia. Škoda, že sa s obyvateľmi mesta nepodelil aj o chyby, ktoré v svojej predvolebnej brožúre okrajovo spomína. A tak ich teda pripomenieme my.

 

Mestský úrad

Po škandále s možnou manipuláciou volebných lístkov opustil v januári 2015 svoju funkciu šéf Odboru organizačnej a vnútornej správy Michal Dzurjanin a na jeho miesto netransparentne, bez výberového konania dosadil Peter Bročka svojho spolukandidáta za Lepšiu Trnavu Norberta Halásza.

Bročka to obhajoval ako riešenie dočasné a v časovej núdzi, keďže sa v tú jar konalo  referendum a chcel tam mať človeka, ktorému dôveruje. Halász bol prijatý na dobu určitú do júna 2015, no na úrade ostal aj potom, aby vraj zaúčal nového vedúceho odboru. Ním sa stal v auguste na základe výberového konania ešte vtedy kňaz Radoslav Bazala. Spĺňal totiž laxne postavené kritériá. Na nutnú znalosť práva mu stačilo to cirkevné, hoci vo verejnej správe je neuplatniteľné a ako prach v riadení úradu mu postačila predošlá funkcia riaditeľa Arcibiskupského úradu v Trnave za Róberta Bezáka.

Bol to výsmech ostatným uchádzačom aj preto, že spomínaný kňaz ešte len študoval normálne právo na neslávnej Vysokej škole v Sládkovičove. Keďže ešte nebol arcibiskupom Oroschom zbavený výkonu pastoračnej a duchovnej činnosti vo Vrbovom, jeho prijatie do služieb samosprávy odporovalo aj Ústave SR. Ale s dodržiavaním ústavy si veru Bročkovci častokrát nelámali hlavu.

Samostatná kapitola je dianie na mestskom úrade. Jeho pracovníci boli v úvodnom  roku primátorovania Petra Bročku stále vystavovaní neprimeranému tlaku z jeho strany. Pre naše noviny sa otvorene priznali, že nemôžu sa plne sústrediť na koncepčnú prácu, lebo podľa nálady mení rozhodnutia.

Najviac ich však trápili zhoršené medziľudské vzťahy na pracovisku. „Pre neustále ohováranie a znevažovanie aj zo strany primátora tu pracujeme v neustálom strese. Máme pocit, že chce tento kolektív rozbiť, a nie stmeľovať,“ uviedli začiatkom roka 2016 s tým, že novou osvedčenou pracovnou metódou sa stalo špicľovanie a strkanie sa nadriadeným do zadku.

V predchádzajúcom vydaní sme písali aj o prípadoch šikanovania na mestskom úrade. V jednom prípade zašla situácia až tak ďaleko, že sa poškodený zamestnanec s mestom súdi. Začalo sa to diskrimináciou tohto zamestnanca zo strany nadriadenej len preto, že poukazoval v niektorých prípadoch na nezákonné alebo vecne nesprávne vybavenie žiadostí občanov a navrhoval zákonný postup.

Na rozdiel od svojej šéfky tento zamestnanec bojoval u prednostky úradu aj za svojich kolegov, pričom sa mu podarilo pre svojich kolegov vybojovať preradenie do vyššej platovej triedy. Mal proste smolu, že bol odbornejší, pracovne angažovanejší a promptnejší v riešení vecí a návrhoch riešení ako vedúca, ktorá na svojej stoličke sedela ešte z čias Bošnáka.

Odmenou za angažovanosť a empatiu ku stránkam mu bolo nevyplatenie koncoročných odmien ako jedinému zamestnancovi na príslušnom odbore mestského úradu. Keď sa zamestnanec ohradil, začal byť intenzívne šikanovaný nielen svojou vedúcou a primátorom Bročkom, ale prostredníctvom nich dokonca aj vtedajšou zástupkyňou prednostu úradu a novoprijatou vedúcou odboru organizačného a vnútornej správy.

Zamestnanec sa proti neprávostiam páchaným na ňom bránil, za čo bol primátorom Bročkom opakovane neoprávnene postihovaný. Intenzita, závažnosť a spôsob šikanovania viedli zamestnanca k domáhaniu sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Súdne konanie začalo v apríli tohto roka. Po doručení žalobného návrhu zamestnanca mestu súdom, vedenie mesta na čele s primátorom Bročkom voči zamestnancovi kruto zakročilo, a to nielen neoprávnenými finančnými postihmi, ale i inými neoprávnenými postihmi v rôznych formách.  

Šikana voči zamestnancovi neustala ani vtedy, keď poškodený zamestnanec navrhol skončenie pracovného pomeru. Nečudo, že sa to podpísalo aj pod jeho zdravotný stav a radšej z mestského úradu odišiel pracovať inam. Zamestnanec sa pritom počas svojho pôsobenia na meste správal vzorne, disciplinovane, ochotne, voči zamestnávateľovi vystupoval lojálne, bol pracovitý a jeho odborné názory boli mestu vždy na prospech.

Jeho silný zmysel pre spravodlivosť a za každých okolností konať v súlade so zákonmi a dobrými mravmi a na najvyššej profesionálnej úrovni, boli pre súčasné vedenie mesta reprezentované primátorom Bročkom neprijateľné. Mesto sa v súdnom spore iniciovanom teraz už bývalým zamestnancom nechalo zastúpiť advokátskou kanceláriou JUDr. Spál. Právne zastupovanie advokátom stojí mesto podľa zmluvy 84 eur za každú aj začatú hodinu poskytovania právnych služieb.

 

Transparentnosť a korupcia

Transparentnosť na meste a mestskom úrade prišli formou projektu protikorupčného auditu mimovládky Nadácia Zastavme korupciu Miroslava Trnku a Transparency International Slovensko, ktorej šéfuje Emília Sičáková – Beblavá. Nezistili nič významné, ale potvrdili, že výber Halásza na tak dlhú dobu nebolo kóšer. Rovnako tak napadli voľnosť, akou môže primátor obsadzovať jednotlivé referentské miesta. A tak sa na jedno takéto pracovné miesto manipuláciou vo výberovom konaní dostal aj Bročkov kamarát Karol Pavelka. Na úrade sa nezdržal dlho, lebo bol vraj neschopný.

Škoda, že audit obišiel hodnotenie situácie na mestskom zastupiteľstve, keď Bročkov poslanec Adam Peciar podvádzal pri hlasovaní. Možno by sme sa nedočkali ďalších divadielok zo strany Lepšej Trnavy, pri ktorých zubami - nechtami bránila previnilca. Nečudujem sa, veď aj Peter Bročka podvádzal pri podpisovaní zápisnice exekučného konania.

Podozrenia z netransparentnosti či korupcie vznikli aj pri narábaní s majetkom TT-Komfortu. Pôvodný rakúsky partner sa rozhodol svoj podiel predať inej rakúskej spoločnosti, čo sa napokon aj stalo, lebo mesto nemalo záujem vlastniť mestskú firmu, z ktorej polovica zisku skončila v zahraničí. Vraj bol na to vypracovaný komplexný finančný audit a aj právna analýza Petrom Pacalajom, ktorú odovzdal primátorovi.

Deň pred odchodom do rakúskeho Grazu, kde mal Bročka s novým spoločníkom v následnej STEFE podpísať zmluvy, vraj primátor vymenil Pacalaja ako spolucestujúceho za viceprimátora Pekarčíka a celý proces zavŕšili sami. Že už vraj jeho služby nepotrebujú.

Pri TT-Komforte však v jednom prípade porušil Peter Bročka zákon o obecnom zriadení, keď v novembri 2015 neoprávnene dosadil mestskú právničku Janu Tomašovičovú do dozornej rady spoločnosti. Pritom táto právomoc výlučne prináleží len mestskému zastupiteľstvu.

Problém skôr v rovine odbornej a akademickej nastal pri predaji mestských pozemkov pod reštauráciou na rohu Rybníkovej a Hlbokej ulice. Dostal sa k nim bez verejnej súťaže investor, ktorý nanovo vybudoval chýbajúcu rožnú baštu opevnenia. Bez verejnej súťaže preto, lebo od mesta kúpil „zaprášený“ projekt jej výstavby za necelých tritisíc eur, a tak dostal „imunitu“ v podobe prípadu hodného osobitného zreteľa.

Toto sa síce „upieklo“ ešte za primátora Butka, ale ak chcel byť Peter Bročka transparentný, mal to v roku 2015 zastaviť. Lenže ako sa ukázalo neskôr, išlo o jeho kamaráta, ktorý ho o pár rokov neskôr pripravil o jeden z tromfov predvolebnej kampane. Peter Bročka si totiž v roku 2015 zaumienil zrevitalizovať Štrky na novú prímestskú rekreačnú oblasť. Projekt už bol dávno vytvorený, nebolo však vôle. A keď bola vôľa, tak Bročkov kamarát podľa našich informácií „zastavil“ proces verejného obstarávania.

Že sa na meste porušovali zákony a právne predpisy potvrdila aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ), ktorá prebiehala na mestskom úrade od júla do novembra 2016. Azda najvypuklejší problém s transparentnosťou na mestskom úrade vznikol pri manipulácii s verejným obstarávaním procesného auditu, pre ktorú prišla o funkciu prednostka mestského úradu Ivana Mudríková.

Od konca marca tohto roka je tak kreslo prednostu neobsadené, čo Bročka odôvodňuje slovami, že sa ťažko hľadajú odborníci na trhu práce. Radosť z toho majú hlavne dve personálne agentúry – Trenkwalder Slovensko a Personal Service, ktorá každá za 4320 eur už opakovane hľadá vhodného kandidáta.

Zaujímavé je, ako sa k tejto zákazke dostali, keďže nie je zo zákona zverejnená ani objednávka, ani zmluva, ani faktúra, čo je neštandardné, lebo spomínané agentúry by mali verejne vyhlasovať pracovné ponuky až na základe nejakých dokladov. My len vieme, že sa stali „víťazmi“ zákazky na základe prieskumu trhu a spolupráca mala byť uzatvorená na základe objednávky.

Takto si plnil primátor svoje povinnosti počas pracevnej doby.

 

Starostlivosť o zeleň

Jedným z bodov Bročkovej kampane bolo vyhnať externé firmy starajúce sa o mestskú zeleň a vložiť to do rúk firmy, v ktorej má mesto účasť. Zbytočnosť ich pôsobenia a nové riešenie demonštroval v júni 2015, keď si v rámci pracovnej doby vzal benzínovú kosačku a kosil trávniky v Univerzitnom parčíku a pri univerzitnom kostole. Trnava tak mala nielen v ten deň najdrahšieho kosca za celú svoju históriu. Smutné na tom je, že vo viacerých prípadoch vtedy zanedbával svoje pracovné povinnosti, napríklad predsedanie mestskej rady.

Keď sa mu už zunovalo kosenie centra mesta, tak za mestské peniaze nakúpil kosačky a dal ich do užívania Správy kultúrnych a športových zariadení mesta. Na kosačkách však nemal kto pracovať, a tak buď trčali v garáži, alebo na nich jazdili pracovníci primárne určení na iné práce v rámci SKaŠZ. Kosačky vo veľkom využívali aj chlapci z Lepšej Trnavy, ktorí ich neraz vrátili poškodené. Keby si aspoň riadne plnili zmluvu s mestom a starali sa o Kalváriu a park pri Morovej kaplnke.

Napokon sa Bročka rozhodol, že tieto kosačky budú mať svojich aspoň externých šoférov, a tak SKaŠZ hľadala ľudí cez inzerát. Našli sa ochotní taxikári, ktorí to však ešte počas sezóny zabalili. Vraj pre nízku odmenu.

Nízka odmena bol aj problém, prečo sa dodávateľské firmy odmietali prispôsobiť plánom Petra Bročku. V roku 2015 kosili naposledy na výnimku, potom na jeho príkaz musela A.S.A. či po novom FFC akceptovať stanovené ceny a všetka starostlivosť o zeleň pripadla tejto firme. Teda okrem údržby stromov a kríkov, lebo tu si FFC postavilo hlavu a odmietlo robiť práce za sumy nezodpovedajúce ani ich nákladom. Že Bročka skákal ako zmyslov zbavený, si viete predstaviť.

Na svoje šetrenie doplatil v tomto roku, keď mu vyschli čerstvo vysadené platany pri bývalej Stavoindustrii. Keďže sa v Trnave žiadna firma od roku 2016 zmluvne nestarala o stromy a bol niekoľkokrát upozorňovaný na to, že tie stromy treba zalievať, rozhodol, že nech sa o to zodpovední pracovníci na mestskom úrade nestarajú, že on to vybaví sám.

Nepovedal, či tie stromy bude zalievať osobne, ale podľa našich informácií to skúšal nakázať FFC, odkiaľ ho poslali kadeľahšie. Tak to prikázal STEFE. Keď sa pýtali, kto to zaplatí, tak im údajne povedal, že oni. A tak podľa svedectiev naozaj STEFE raz tie stromy poliala, viackrát už nie. A preto aj vyschli.

Lenže nie je to jediný prípad tohto roka, keď Bročkove plány starostlivosti o zeleň stroskotali. V jednom predvolebnom rozhovore na totálne zlyhanie kosenia trávnikov uviedol, že na vine sú externé firmy, ktoré odmietli pre mesto pracovať. A čo sa čuduje? Najskôr ich vyženie, potom im dáva čiastkové zákazky, a keď si nájdu iný zdroj obživy pre svojich zamestnancov požaduje, aby mu kosili trávniky tam, kde FFC nestíha.

Nuž, táto firma to nestíhala ani predtým a externe jej ostatné firmy vypomáhali, ale to sa nedá donekonečna a hlavne za situácie, že si Bročka zmyslí kosiť a všetci budú stáť v pozore!

Výjazd na Bottovu ulicu zo Šafárikovej je naďalej kritický, hoci tam mesto osadilo zrkadlo. Pôvodne autá stáť na krajnici nemali, chodník mal byť už tri roky zrekonštruovaný a pozdĺž neho vytvorený cyklochodník.

 

Doprava a parkovanie

Na sídlisku Na hlinách sa mal stavať parkovací dom, no jeho realizáciu v júni 2015 mestskí poslanci zatrhli. A to aj na základe petície obyvateľov, pod ktorých domami na Saleziánskej ulici mal vyrásť. Je rok 2018 a Peter Bročka sa snaží od autora pôvodného projektu parkovacieho domu odkúpiť autorské práva, aby tam mesto parkovací dom vybudovalo samo. Za tri roky nevymyslela radnica iné riešenie a bude zaujímavé sledovať reakcie petičiarov, či budú proti tomu opäť protestovať.

Parkovací dom sa mal stavať aj v centre mesta, ale aj z tohto zámeru napokon zatiaľ zišlo. Ešte šťastie, že za daného stavu, keď sa nedá parkovať na Halenárskej či Paulínskej ulici, funguje aspoň podzemné parkovisko v City Arene. Inak by sa v októbri nemohol uskutočniť blšák na Kapitulskej ulici, lebo by návštevníci i predajcovia nemali kde zaparkovať.

Apropo, k City Arene ešte jedna poznámka. Mesto už dostalo písomne rozsudok Okresného súdu Trnava ohľadom podania žaloby na City Arenu a City Arenu Plus. Podľa našich informácií musí mesto za prehratý súdny spor zaplatiť žalovanej strane súdne trovy v sume 175-tisíc eur. Bročka to zo svojho platiť nebude, ale tento jeho právnický výstrelok bude mať následky pre rozvoj mesta, na ktorom si tak Bročka zakladá.

Čo sa týka parkovania, mesto si dalo za drahé peniaze vypracovať štúdiu statickej a dynamickej dopravy v Trnave. Ide o veľmi dobre vypracovaný dokument, žiaľ, doteraz sa z neho nič nezrealizovalo. Pritom mohlo, keby mesto peniaze vybrané z poplatkov za parkovanie investovalo do postupnej legalizácie parkovacích miest v jednotlivých častiach mesta, a potom by tam zaviedlo spoplatnené a rezidenčné parkovanie. Lenže tie peniaze sa míňali do predražených rekonštrukcií či výstavieb komunikácií.

Peter Bročka spomína vo svojom letáku zrealizované opravy ciest a vybudovanie cyklochodníkov, prečo ale nespomenie tie ulice, ktoré boli na pláne a nebudú sa realizovať ani v najbližšom období? Takou ulicou je napríklad Kukučínova, cyklochodníkom zas ten na Špačinskej ulici.

Na Kukučínovej ulici sa vzbúrili jej obyvatelia, na Špačinskej, ako to je za Bročku pravidlom, zase bola chybná projektová dokumentácia. Pre takéto problémy sa napríklad nevybudovalo sľúbené ihrisko s umelou trávou na Slávii a najnovšie zo staveniska na Coburgovej ulici odišla firma, ktorá mala prerábať objekt ubytovne pre bezdomovcov. Projektová dokumentácia totiž nezodpovedala realite.

To nie sú jediné projektové dokumentácie, ktoré dalo mesto za tisíce eur dopredu vyhotoviť a strčilo ich do zásuvky akože zásobník pre prípad, keby sa náhodou dalo uchádzať o eurofondy. No aký by to bol trapas, keby sme prišli o eurofondy len preto, že by sa musel prerábať komisiou schválený projekt.

 

Na Stromovej ulici mesto na podnet občana osadilo tieto značky. Dovtedy tam totiž stávali autá z blízkej pizzerie alebo tých vodičov, ktorí išli do práce v Bratislave vlakom. Stačilo by použiť zelenú farbu a mohol tu vzniknúť bezpečný cyklochodník. 

 

K cyklochodníkom len toľko, že ich mohlo byť viac a za minimálne náklady. Ešte v minulom volebnom období sme na Výbore mestskej časti Trnava – Západ odsúhlasili a žiadali vybudovanie cyklochodníka na Moyzesovej ulici. Na všetko stačila len zelená farba a presunutie autobusovej zastávky.

Napokon sa normy zmenili natoľko, že by ani nebolo nutné zastávku presúvať, no aj napriek urgenciám sa doteraz za šesť rokov nič neudialo. Rovnako mal byť spravený cyklochodník aj od Okružného námestia po ZŠ Bottova. Dokonca bol aj vypracovaný projekt kruhovej križovatky pred spomínanou školou.

Novozvolený primátor a jeho nový dopravný poradca Adam Peciar však výstavbu kruhovej križovatky zastavili s odôvodnením, že oni to nakreslia lepšie. Odvtedy prešlo tri a pol roka a riešenie nikde.

Zároveň sa mal s rekonštrukciou chodníkov na Bottovej ulici vytvoriť aj nízkonákladový cyklochodník. Lenže jedna pani si postavila hlavu, že radšej vytrhá štyri vlastnoručne zasadené tuje na mestskom pozemku, ako by sa mal chodník pred jej domom opravovať.

A tak, na smiech celému svetu, je dodnes jeden úsek chodníka na Bottovej nezrekonštruovaný a tam, kde mali bezpečne jazdiť cyklisti, naďalej parkujú autá majiteľa rodinných domov či, a to je najhoršie, študenti športového gymnázia.

Namiesto toho, aby sme ich prinútili chodiť do školy MHD či alternatívnou dopravou, im umožňujeme bezodplatne užívať verejné komunikácie. Ale to je problém aj Študentskej ulice. Preto sa nemôžeme čudovať, že cyklisti ohrozujú chodcov na chodníkoch.

 

O prioritách primátora hovorí aj táto fotografia.

 

Čerešnička na záver

Na októbrovom mestskom zastupiteľstve Peter Bročka utrúsil poznámku, že keď sa pozrie na rezervný fond mesta, má chuť skočiť z mestskej veže. Čudovali sme sa tomu, lebo počas jeho pôsobenia na radnici sa takmer sedemmiliónová rezerva z predchádzajúcich rokov závratnou rýchlosťou stenšovala.

A tak sme pátrali po príčine tohto výroku, pričom sme nemuseli zájsť ďaleko. Stačí sa pozrieť do návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý je už vyvesený na mestskej webovej stránke. Rezervný fond v objeme 9,5 milióna eur je totiž celý viazaný na naplánované investičné akcie, ktoré sa schválili v tomto roku.

Čiže je tam doslovne veľká NULA a nie je tam ani povinná rezerva okolo milióna eur na začiatok roka 2019, z ktorej sa financoval chod mesta dovtedy, kým do mestskej kasy nedorazili podielové dane zo štátneho rozpočtu.

Jednoducho povedané, Bročkovci svojimi aktivitami už v roku 2018 prejedli mestské financie určené na rok 2019. Aj preto sa okrem rekonštrukcie Mikovíniho ulice nebude v budúcom roku opravovať žiadna a výhľadovo v roku 2020 nie je v rozpočte naplánovaná ani rekonštrukcia Hajdóczyho či Kukučínovej ulice.

Keď si dáte námahu a celý elaborát dočítate do konca, zistíte, že kapitálové výdavky v roku 2015 boli na úrovni 4 mil. eur, v roku 2016 na 3,5 mil. eur, v roku 2017 na 9 mil. eur a v roku 2018 až na úrovni 20 mil. eur! Takže to, čo predchádzajúcemu vedeniu mesta vyčítali, že robia akcie len pred voľbami, teraz naplnili rovnako do bodky.

Predpoklad hospodárskeho výsledku mesta za rok 2018 sa rovná tiež NULE, lebo mesto len míňalo a nezarábalo. Predtým sa hospodársky výsledok mesta rátal v miliónoch eur, keďže bežné príjmy mesta v rokoch 2015 – 2018 v priemere dosahovali o 10 miliónov eur viac.

Ak bude chcieť mesto v budúcom roku niečo robiť, nedajbože by nastala nejaká krízová situácia, je čisto odkázané len na čerpanie ďalších úverov, lebo už jeden vo výške 4,5 milióna eur míňa na opravy škôl, rekonštrukciu športového areálu Slávia a na spomínanú Mikovíniho ulicu.

Keď sa redaktorka TASR Dáša Ondrušková v predvolebnom rozhovore Petra Bročku pýtala: „Je mesto v lepšej kondícii, ako keď ste Trnavu prebrali vy? Čo zostane v meste po primátorovi Bročkovi v jeho prvom volebnom období?“, dostala takúto odpoveď: „Za štyri roky klesla úverová zaťaženosť mesta o viac ako päť miliónov eur. Rezervný fond je dnes väčší než pri mojom nástupe. Popri tom sa realizovalo veľké množstvo investičných akcií a viacero ďalších je pripravených do nasledovných rokov, čo určite uľahčí budúcu prácu...“
Týmito slovami sa vzhľadom k analýze mestského rozpočtu Bročka vysmial do tvárí všetkých Trnavčanov - aj sympatizantov, aj odporcov.

6. 11. 0:00 | Aktuality
 
pošli na vybrali.sme.sk