Na návšteve vo Vyšných Vlkodlakoch

Toto miesto by ste podľa názvu na mape hľadali márne. Filmoví fajnšmekri však vedia, že ide o dedinu z kultovej komédie Tajomstvo hradu v Karpatoch. Čertov hrad, v ktorom straší, by ste tam hľadali márne, hoci neďaleko navštíveného miesta stál. Ostali vš

pošli na vybrali.sme.sk
 

Na návšteve vo Vyšných Vlkodlakoch

K Valašskej dedine patria neodmysliteľne aj typické ovečky – valašky.

 

Rožnov pod Radhoštěm je perlou Valašska uprostred Moravskoslezských Beskýd. V 19. storočí to bola len skupina štyridsiatich drevených, zväčša poschodových domov tvoriacich mestečko s tritisíc obyvateľmi. Podobne ako Piešťany za svoj rozvoj vďačí kúpeľom, ktoré neboli vytvorené na báze liečivej vody či bahna, ale na čerstvom vzduchu a chuti teplej, sladkej žinčice. Tú do kúpeľov dodávali obyvatelia z okolitých salašov. Kúpeľní hostia sa tak promenádovali po parku, zhlboka dýchali vzduch podobný tatranskému a usrkávali si z pohárov srvátku z ovčieho mlieka. Neboli to len obyčajní hostia, ale i osobnosti ako psychoanalytik Sigmund Freud či zakladateľ genetiky Ján Gregor Mendel.

 

Rozprávkový svet

S rozvojom kúpeľníctva mešťania bohatli a začali svoje drevené domy búrať a nahrádzať murovanými. Našťastie, nie všetky. Na záchranu tých, ktoré ostali, sa podujali bratia Jaroňkovci z Malenovíc u Zlína, ktorých v roku 1895 ohromila krása typických valašských domov naprojektovaných Dušanom Jurkovičom pre Národopisnú výstavu českoslovanskú v Prahe. Očarení aj krásou prírody sa obaja v roku 1909 natrvalo usadili v Rožnove a začali uvažovať o záchrane „dreveníc“, ktoré v mestečku ešte ostali. Ich plány umocnila aj cesta Aloisa Jaroňka do Škandinávie, kde uvidel prvé a najstaršie múzeum v prírode na svete Skanzen pri Štokholme.

Vo filmových záberoch často nájdete aj tento dom najbohatšieho gazdu - fojta z Velkých Karlovic – Bzové.

 

Realizáciu projektu Valašského múzea v prírode však oddialila prvá svetová vojna. Prvé dve stavby z námestia – radnicu a meštiansky Billov dom z polovice 18. storočia, umiestnili do areálu kúpeľného parku ešte pred prvými veľkými folklórnymi slávnosťami Valašský rok v roku 1925. Postupne pribúdali ďalšie stavby i s dreveným kostolom, ktoré tvoria prvú expozíciu múzea – mestečko.

Po druhej svetovej vojne sa skanzen rozrástol o ďalšie dve expozície. V 60. rokoch to bola Valašská dedina so 40 objektmi a všetkým, čo k nim patrí, aj zvieratami. V roku 1982 sa otvorili brány Mlynskej doliny, kde okrem mlynov nájdete aj vodné gátre či kováčne.

Exteriéry i interiéry však okrem bežných návštevníkov lákajú filmárov. Okrem spomínanej verneovky sa tu nakrúcala aj Perinbaba či iné rozprávky, z modernejších seriálov napríklad Doktor Martin.

Dominantou Valašského mestečka je Kostol sv. Anny.

 

V lone prírody

Spomienkou na éru kúpeľov je dnes už len park a budova kúpeľného domu, ktorá naposledy slúžila ako spoločenský dom. To však neznamená, že sa v meste a jeho okolí relaxovať nedá. Dnes je tu obľúbená turistika, v zime lyžiarske športy. Ak si nájdete po prehliadke skanzenu čas, zastavte sa aj pri neďalekej rozhľadni, ktorú podľa Jurkovičových plánov postavili v roku 2012, alebo zavítajte na svetoznáme Pustevny – rekreačné chaty, ktoré vznikli pred viac ako sto rokmi a nesú typický Jurkovičov rukopis.

Interiéry vás zavedú možno do rozprávky, možno do čias návštev u vašich starých rodičov.

 

Ak sa rozhodnete zájsť ešte ďalej, môžete si vyšliapnuť na vrch Radhošťa, na ktorom podľa legendy sídlil slovanský boh plodnosti či vojny Radegast. Dovtedy, kým ho odtiaľ nevyhnali vierozvestci sv. Cyril a Metod, ktorých misiu tam dnes pripomína súsošie a drevená kaplnka. Keďže musel Radegast ustúpiť, jeho dnes už kultovú sochu nájdete nižšie na polceste od Pustevní.

10. 10. 0:00 | Tipy na výlet
 
pošli na vybrali.sme.sk
 

Komentáre

Pridať komentár




Formátovanie: hrubé  podčiarknuté  kurzíva