Čerešňovú aleju do Kamenáča „vyliečili“ vypilovaním

Čriepky z nedávnej bohatej histórie Trnavy a jej veľkého okresu.

pošli na vybrali.sme.sk
 

Čerešňovú aleju do Kamenáča „vyliečili“ vypilovaním

Marec 1971

Na základe sčítania obyvateľstva bolo v Trnave prihlásených k trvalému pobytu 38 018 osôb. Z nich bolo slovenskej národnosti 37 333 osôb, českej 475, maďarskej 74, poľskej 22, nemeckej 23 a 16 ukrajinskej. Najpočetnejšie vekové skupiny tvorili občania od 36 do 60 rokov, od 19 do 35 rokov a od 7 do 16 rokov. Z nich bolo 9 566 ekonomicky činných mužov a 8 237 žien. V meste bolo obývaných 3 898 domov, z nich 3 172 bolo rodinných a 599 bytových domov. Celkom to predstavovalo 10 757 bytov, v ktorých žilo 11 282 domácností. Na jeden byt pripadalo 3,58 osôb. Sto a viacročných bytov bolo 1 281, 26- až 70-ročných 3 264, 11- až 25-ročných 2 352 a jeden až 5-ročných 1 938 bytov. Elektrina bola zavedená v 10 536 bytoch, vodovod v 10 042 bytoch, kúpeľňu malo 7 384 bytov a teplú vodu 6 925 bytov. Ostatné vymoženosti ako televízor malo 8 509 bytov, osobné auto vlastnilo 1 740 a garáž 1 623 občanov.

 

Marec 1973

Škodovky a žiguláky vládli na slovenských cestách. V marci 1972 bola otvorená predajňa Mototechny na Seredskej ceste, v ktorej za rok predali 1050 automobilov za takmer 50 miliónov korún. Kým v roku 1972 predali 600 škodoviek a 150 žigulákov, v prvom štvrťroku 1973 sa sortiment rozšíril o škodovky všetkých modifikácií, Moskvič 412, Trabant – limuzínu a Fiat 1500 vo všetkých farbách!

 

Marec 1974

Trnavský pivovar sa síce ešte len dokončoval, no Slovenské sladovne nezabudli na svojich budúcich zamestnancov. Odovzdali im 15 bytov v objekte závodu a šesť bytov na sídleisku SNP II.

 

Marec 1975

Trnavská športová hala Družba zažila medzinárodný krst, keď sa na jej palubovke odohral medzištátny zápas junioriek v hádzanej medzi ČSSR a Poľskom a následne aj kvalifikačný zápas o postup na MS hádzanej žien v Moskve medzi ČSSR a Talianskom. Na toto stretnutie boli nominované aj hráčky Odevy Hlohovec Marika Tandlmayerová, Aša Michalčíková a Alena Polačiková.

 

Marec 1976

Občanom Dudváhu-Križovian vylepšila nakupovanie nová predajňa potravín a závod verejného stravovania ĽSD Jednota Trnava. Dielo v hodnote 1,5 milióna Kčs vybudovali za 18 mesiacov aj vďaka 23 082 brigádnických hodín občanov.

 

O dva roky neskôr trnavská Jednota otvárala veľké nákupné stredisko v Kátlovciach. V akcii „Z“ na stavbe dedinčania odpracovali 5 600 brigádnických hodín v hodnote 432 000 Kčs. V nákupnom stredisku za 1,438 milióna korún sa okrem predajne potravín nachádzali aj predajne mäsa a údenín, priemyselného tovaru a textilu.

Prvým zákazníkom kátlovskej predajne potravín bol F. Čapkovič , ktorému odovzdal fľašu šumivého ako pozornosť zástupca Jednoty E. Šurga.

 

Marec 1977

Jedným z neduhov socialistického občana bolo kradnutie všetkého, čo sa dalo využiť alebo speňažiť. Pri prácach na premostení plynovodu cez Váh pri Dvorníkoch – Posádke zmizlo 25. marca bez stopy vysokotlakové striekacie bezvzduchové zariadenie zahraničného výrobcu. Keďže bolo ideálne na striekanie karosérií a podvozkov osobných áut, brán či plotov, policajti predpokladali, že skončilo v v domácej dielni niektorého z automechanikov - fuškárov v okrese. A tak sa začalo veľké policajné pátranie aj za pomoci občanov.

 

Marec 1978

Cestu do Kamenného mlyna už nelemovala aleja čerešní. Takmer sto stromov s konármi v rozpuku na ľavej strane cesty v smere od Trnavy spilovali. Udialo sa tak v rámci rekonštrukcie lesoparku v Kamennom mlyne bez súhlasu orgánov štátnej ochrany prírody a Okresnej pamiatkovej správy. Čerešne vraj pracovníci Technických služieb v Trnave vyrúbali ako nadplán preto, že vraj boli napadnuté škodcom. Nuž, aj takto sa v Trnave „liečili“ stromy.

 

Marec 1979

Nevšedný darček manželkám sa rozhodlo venovať 18 mužov z Brestovian. Začali navštevovať kurz varenia, ktorý organizovalo miestne kultúrne stredisko. K sviatku MDŽ tak ku kytici kvetov mohli pribaliť aj absolventské diplomy. Kto si trúfol, niečo na oslavu aj navaril.

V Majcichove sa v marci 1979 zrodila tradícia behu na 10 kilometrov, ktorá pokračuje až do dnešných dní. Vznikla na počesť 1. výročia letu prvého československého kozmonauta Vladimíra Remeka do vesmíru. Aj preto úvod pred hlavnou bežeckou kategóriou patril symbolickému behu na 1 978 metrov. Víťazom prvého ročníka Majcichovskej desiatky sa stal Jozef Eichenbaum zo ZŤS Dubnica, druhý skončil Ján Vasilík z SVŠT Bratislava a tretí Anton Javorka z Družby Piešťany.

 

Marec 1980

V predvečer osláv 35. výročia oslobodenia Trnavy v areáli Trnavských automobilových závodov 31. marca slávnostne odhalili pamätnú tabuľu dvom sovietskym tankistom: gardovým seržantom V. I. Diakovi z Moskvy a M. N. Kornenkovi z Kubáne, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta na území podniku TAZ.

 

Marec 1987

Málokto asi vedel, že dolnokrupská prevádzka Slovenských škrobární v Trnave bola prvou a jedinou mládežníckou v ČSSR, ktorá priemyselne produkovala biokatalyzátory – enzýmy. Tie mali bohaté využitie v ďalšom potravinársky či chemicky zameranom primyselnom odvetví.

Na snímke z marca 1987 sa Kvetoslava Karelová a Božena Plešková radia s vedúcou strediska Irenou Soldánovou pri skúške účinnosti amylázy na škrob.

 

Marec 1988

Základná škola na Spartakovskej ulici patrila k najmladším v Trnave , no mala oveľa väčšie problémy než jej staršie „kolegyne“. Od chvíle, keď sa dal objekt do užívania, v časti budovy sadali steny, zle fungovala kanalizácia - neodtekali splašky. Deti ani učitelia tak mali obmedzený prístup na toalety. Nech sa údržbár školy Augustín Ščibravý snažil ako len vedel, chyby vzniknuté pri výstavbe nedokázal odstrániť ani na pokyny predsedníčky komunistickej bunky v škole. Robili sa sondy, skúšky tesnosti kanalizácie, no nik nechcel priznať zbabranú prácu stavbárov, ktorí robili kanalizačnú šachtu na poslednú chvíľu v roku 1987. Tá stihla za pár mesiacov sadnúť a vychýliť sa o 15 cm, čo situáciu s odtekaním splaškov ešte zhoršilo. Podľa sanačného projektu sa malo na odstránenie chýb vynaložiť až 1,5 mil. Kčs. Školu navštevovalo 1 200 žiakov a mala takmer sto učiteľov a zamestnancov. Paradoxne, do školy chodili hlavne deti otcov a dedov stavbárov.

 

Marec 1990

Svojsky, no bez kúštika citu chránili verejnú zeleň pracovníci pri rekonštrukcii križovatky pred novostavbou železničnej stanice. Rozhodli sa doslova pochovať pod hŕbou štrku stromy, ktoré predchádzajúci stavbári nezničili. Zrejme už boli „vyradené“ z verejnej zelene, lebo dnes by ste ich na parkovisku pred stanicou hľadali márne. So samotnou rekonštrukciou dôležitej križovatky v meste sa začalo v decembri 1989. Aj preto bola doprava odklonená na obchádzky, ktoré boli najskôr jednosmerné, no na opakované sťažnosti občanov sa doriešili k spokojnosti obyvateľov.

31. 3. 0:00 | História
 
pošli na vybrali.sme.sk