Kopal jamu pre bazén, našiel 330 strieborných

Nevšedný nález majú od pondelka 13. júna vo svojom trezore archeológovia z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.

pošli na vybrali.sme.sk
 

Kopal jamu pre bazén, našiel 330 strieborných

Strieborné mince vážia takmer šesť kíl, no ich historická hodnota je väčšia.

 

Pri kopaní jamy pre osadenie menšieho bazéna pre rodinu narazil majiteľ domu v Kostolných Kračanoch (okr. Dunajská Streda) rýľom na stovky strieborných mincí. Nález nezatajil, ale postupoval v zmysle zákona, takže ho neminie štedré nálezné. To môže byť až vo výške 100 percent z ceny nálezu, v tomto prípade aj viac ako 20-tisíc eur.

Matúš Sládok, archeológ Krajského pamiatkového úradu v Trnave, sa na adresu nálezcu vyjadruje len pochvalne. „Hneď ako zistil, že našiel historicky vzácne predmety, prestal kopať a šiel na obecný úrad po radu, ako postupovať. S nálezom nemanipuloval, a preto sa nám počas následného prieskumu podarilo objaviť aj ďalšie mince,“ poznamenal.

Mince ležali v rozbitom džbáne v hĺbke asi 20 cm. Majiteľ domu trafil hneď pri prvom štichu priamo do mincí a spolu s hlinou ich vykopal vyše sto, pri druhom štichu pribudli na povrchu ďalšie. „Možno sa tam už nejaké mince našli aj v minulosti, lebo tam bolo pole. Pri orbe sa mohol džbán rozbiť a vyorané mince mohol nálezca zobrať a speňažiť. Koľko ich tam pôvodne bolo, sa už nezistí,“ konštatoval Matúš Sládok.

 

Mince ležali v rozbitom džbáne.

 

Majiteľ domu našiel 312 mincí, archeológovia v prvý deň prieskumu našli ešte ďalšie štyri a na ďalší deň ešte 14 mincí. Najstaršia pochádza z roku 1624 a najstaršia z roku 1704. Okrem strieborných toliarov Leopolda I. Habsburského poklad tvoria aj razby panovníkov Ľudovíta IV., Ferdinanda II. či Ferdinanda III.

„Keďže sa v džbáne nachádzalo aj 26 francúzskych strieborných mincí, predpokladáme, že ich majiteľ na tom mieste zakopal v období povstania Františka II. Rákocziho. Zrejme patrili zámožnému človeku, ktorý sa v tom čase pohyboval na území obsadenom povstalcami. Kurucov totiž finančne i vojensky podporovali proti Habsburgom práve Francúzi. Po prehratej bitke vždy okrem porazeného vojska zo širokého územia ustupovali aj obyvatelia, ktorí v obave z rabovania cennosti zakopávali. Možno práve takýto dramatický príbeh má za sebou aj nájdený poklad,“ dodal archeológ Sládok.

Podľa jeho slov to nebol jediný takýto poklad nájdený na Žitnom ostrove. V 19. storočí tam našli vyše 500 strieborných mincí, ale nálezcovia si ho medzi sebou podelili, takže historické súvislosti sa nenávratne stratili.

 

Archeológ KPÚ v Trnave Peter Grznár s časťou mincí strieborného pokladu.

 

Krajské pamiatkové úrady pracujú ako orgány špecializovanej štátnej správy od roku 2002. Na Slovensku sa ročne nájde niekoľko takýchto pokladov, o ktorých sa pamiatkari dozvedia. Veľa nálezov sa však zatajuje, pliagu robia aj vykrádači archeologických lokalít. Poklady v podobe mincí sa našli v nedávnej minulosti aj pri archeologických prieskumoch v centre Trnavy. Sú vystavené v múzeách v Trnave či Hlohovci.

Za 14 rokov je strieborný poklad z Kostolných Kračian druhý najväčší, aký bol ich zamestnancom nahlásený. Po vyhotovení výskumnej správy, znaleckom posúdení a odbornej konzervácií budú mince vystavené v Žitnoostrovnom múzeu v Dunajskej Strede.

 

Od roku 2009 treba každý náhodný nález pri výlete, stavebnej či poľnohospodárskej činnosti ohlásiť krajskému pamiatkovému úradu, a to najneskôr na druhý pracovný deň. Nález treba ponechať na mieste ako sa našiel, nesmie sa ním manipulovať, lebo len archeológ môže poznať bližšie súvislosti nálezu v teréne. Pamiatkový úrad musí overiť miesto nálezu a preskúmať, či sa tam nenachádzajú aj ďalšie predmety. Pri zachovaní tohto postupu prináleží nálezcovi odmena do výšky 100 percent hodnoty nálezu.

15. 6. 2016 20:27 | Aktuality
 
pošli na vybrali.sme.sk